Zložité???

Ako často sa v našich vzťahoch vzdialime od seba
a nenachádzame cestu späť, pritom stačí tak málo
krôčik malý
by sme sa znova radi mali,
maličký kúsok pokory a odhalenie citu
že Ťa mám stále rád,
že som tak rád že si tu.
Roztopiť srdce kamenné
vystúpiť z komfortnej zóny,
čo drží nás, kričí: ďalej nie!
by ego nebolo ranené
raníme radšej duše
a povieme si "zbohom"
nerátajúc viac s Bohom.

Že to tá báseň zľahčuje?
slová sa ľahko vrývajú na papier
vravíte: zložité to je!
veď človek nie je anjel.
Skús sa len človek zamyslieť
ak sa dá a ak treba
či nezamotal si ty sám
čo čisté je a jasné
jak jasný je na obraze rám
kým tvoja láska zhasne...

Obyčajný

Obyčajný deň, čaj, ulica, ľudia
tu život tam sen
niektorí ho žijú a iní sa nudia.

Obyčajný čaj, začal ďalší deň
ľudia na ulici, nesplnia Ti sen.

Obyčajná ulica, kráčam s čajom v ruke
reklamujem včerajšok, ešte je v záruke...
sťažujem sa, dôvod pádny, včera nesplnil sa sen
Obchodník s úsmevom v tvári...podáva mi nový len.

Obyčajní ľudia vchádzajú mi do srdca
niektorí sú šťastní, iným svet sa rúca.

Obyčajný sen, sníval sa mi včera
ľudom v mojom srdci, chutila večera.

Ideálni

To čo sme vyrozprávali
boli naše ideály
v nočnom šere kde nevidieť detail tváre, veci pravé
v pokoji, kde človek každý dobrým vie byť
život má však rôzne chvíle, pred pravdou sa nedá skryť... nebojme sa, uvidíme,
musíme ho skrátka žiť.

Čo máme sú ideály, cítime sa ako králi
teóriou zahltení, len skutkom sa dá svet meniť
a len zmenou samých seba, vytvoriť sa dá časť neba...
iba s Ockom je to možné a nestačia reči zbožné.
Veľa podôb láska nosí...a teraz nemyslím pocit,
ktorý prchá jak bublinky v kofole,
mizne ako mamin koláč keď pristane na stole,
mení sa tak často ako súčiastky do embečky
a zomiera-žije nanajvýš tak dlho ako škrečky...
ale myslím lásku pravú, trpezlivú, obetavú, dobrotivú a tak ďalej
jej kvet v sebe smelo zalej...modlitbami
v "Korinťanom"hľadaj viac, veď ľuďom nie je dobre samým.

Našla

Našla som radosť
bola tu za rohom
to malé nebo
len vďaka Vám ľuďom
Vďaka Božej láske, vryl si nás do dlaní
vďaka Jeho kráse v jesennom snívaní
vďaka Jeho divokosti vo farebnom lese
a v srdci muža, ktorý mnoho znesie.
Vďaka Jeho jemnosti v padajúcom liste,
a v srdci ženy, krehkej ale istej
Vďaka dažďu ktorý klope do rytmu modlitby
Vďaka Tebe Bože, ten dôvod si TY.

Neznič krídla motýlie

Chcela som ťa chytiť, držať,
nech ťa moja ruka chráni
na krídlach máš túžob pečať,
ty si motýľ mojich prianí.

Vzory krásne, zložité a vzácne
MALIAR ich do teba vryl
predstavujú piesne, básne,
krajšie ako píše Kryl.

Ty však lietaš tak vysoko
že len sem- tam zachytím
časť obrazu tvojich krídel
ku ktorému neviem rým.

Chcela som ťa chytiť, držať,
nech ťa moja ruka chráni
Boh mi však šepol- vydržať
a z lásky mi v love bráni.

Báseň z duše Dafné- snáď aj Vás ako mňa, nadchne

Dnes vyšla na povrch táto krásna báseň, ktorú mi poslala Dafné. Prečítať, porozmýšľať, unášať sa kráásou slov:)

Letiace verše


Leteli plamene, leteli ponad nás
dotknúť sa nechceli, nechceli dotknúť zas.
Leteli oblaky, leteli zastať už nemôžu
vejú kam chcú, viali aj pod kožu.
Leteli hviezdy, leteli oblohou,
občas sa zaleskli, zaleskli slobodou.
Leteli mesiace, leteli nesmelo,
spomínam bolestne, bolestne veselo.
Leteli minúty, leteli do výšav
tak rýchlo spomaliť, spomaliť teraz mám?
Leteli slová, leteli do hĺbky
zostať však nemohli, nemohli bez škriepky.
Leteli lístky, leteli zo stromov
dopadli na zem, na zem a bez stonov.
Leteli lupene, leteli do diaľky,
ak kráčaš potichu, potichu prestávky.
Leteli motýle, leteli spolu
sadli si na kvety, na kvety dolu.
Leteli za ruky, leteli dvaja
pohli sa dopredu, dopredu raja.
Leteli pohľady, leteli k sebe,
zastali na ceste, na ceste k tebe.
Leteli slzy, leteli zas a znova,
tak horko chutili, chutili slová.

Jarno-púpavová ale vlastne o čomsi inom

Kam letíte? bielo čierne letáčiky púpavy,
do neznáma!
ako dieťa keď dozreje a vo dverách
"Zbohom mama"

Fúkla som a rozleteli ste sa vôkol, kamaráti
chvíľka slávy vo vzduchu kde vznášate sa, sa už kráti.

A padnete dolu k zemi, načo vás je vo vzduchu?
zabudnutí, nevidení,
pošliapaní tam i tu,
odumriete sami sebe
by úroda nová...

...netreba viac slová.

lebo milý čitateľ, chápe,
nejde tu o peľ
ale táto symbolika
života sa priamo týka.