Ideálni

To čo sme vyrozprávali
boli naše ideály
v nočnom šere kde nevidieť detail tváre, veci pravé
v pokoji, kde človek každý dobrým vie byť
život má však rôzne chvíle, pred pravdou sa nedá skryť... nebojme sa, uvidíme,
musíme ho skrátka žiť.

Čo máme sú ideály, cítime sa ako králi
teóriou zahltení, len skutkom sa dá svet meniť
a len zmenou samých seba, vytvoriť sa dá časť neba...
iba s Ockom je to možné a nestačia reči zbožné.
Veľa podôb láska nosí...a teraz nemyslím pocit,
ktorý prchá jak bublinky v kofole,
mizne ako mamin koláč keď pristane na stole,
mení sa tak často ako súčiastky do embečky
a zomiera-žije nanajvýš tak dlho ako škrečky...
ale myslím lásku pravú, trpezlivú, obetavú, dobrotivú a tak ďalej
jej kvet v sebe smelo zalej...modlitbami
v "Korinťanom"hľadaj viac, veď ľuďom nie je dobre samým.

Našla

Našla som radosť
bola tu za rohom
to malé nebo
len vďaka Vám ľuďom
Vďaka Božej láske, vryl si nás do dlaní
vďaka Jeho kráse v jesennom snívaní
vďaka Jeho divokosti vo farebnom lese
a v srdci muža, ktorý mnoho znesie.
Vďaka Jeho jemnosti v padajúcom liste,
a v srdci ženy, krehkej ale istej
Vďaka dažďu ktorý klope do rytmu modlitby
Vďaka Tebe Bože, ten dôvod si TY.

Neznič krídla motýlie

Chcela som ťa chytiť, držať,
nech ťa moja ruka chráni
na krídlach máš túžob pečať,
ty si motýľ mojich prianí.

Vzory krásne, zložité a vzácne
MALIAR ich do teba vryl
predstavujú piesne, básne,
krajšie ako píše Kryl.

Ty však lietaš tak vysoko
že len sem- tam zachytím
časť obrazu tvojich krídel
ku ktorému neviem rým.

Chcela som ťa chytiť, držať,
nech ťa moja ruka chráni
Boh mi však šepol- vydržať
a z lásky mi v love bráni.

Báseň z duše Dafné- snáď aj Vás ako mňa, nadchne

Dnes vyšla na povrch táto krásna báseň, ktorú mi poslala Dafné. Prečítať, porozmýšľať, unášať sa kráásou slov:)

Letiace verše


Leteli plamene, leteli ponad nás
dotknúť sa nechceli, nechceli dotknúť zas.
Leteli oblaky, leteli zastať už nemôžu
vejú kam chcú, viali aj pod kožu.
Leteli hviezdy, leteli oblohou,
občas sa zaleskli, zaleskli slobodou.
Leteli mesiace, leteli nesmelo,
spomínam bolestne, bolestne veselo.
Leteli minúty, leteli do výšav
tak rýchlo spomaliť, spomaliť teraz mám?
Leteli slová, leteli do hĺbky
zostať však nemohli, nemohli bez škriepky.
Leteli lístky, leteli zo stromov
dopadli na zem, na zem a bez stonov.
Leteli lupene, leteli do diaľky,
ak kráčaš potichu, potichu prestávky.
Leteli motýle, leteli spolu
sadli si na kvety, na kvety dolu.
Leteli za ruky, leteli dvaja
pohli sa dopredu, dopredu raja.
Leteli pohľady, leteli k sebe,
zastali na ceste, na ceste k tebe.
Leteli slzy, leteli zas a znova,
tak horko chutili, chutili slová.

Jarno-púpavová ale vlastne o čomsi inom

Kam letíte? bielo čierne letáčiky púpavy,
do neznáma!
ako dieťa keď dozreje a vo dverách
"Zbohom mama"

Fúkla som a rozleteli ste sa vôkol, kamaráti
chvíľka slávy vo vzduchu kde vznášate sa, sa už kráti.

A padnete dolu k zemi, načo vás je vo vzduchu?
zabudnutí, nevidení,
pošliapaní tam i tu,
odumriete sami sebe
by úroda nová...

...netreba viac slová.

lebo milý čitateľ, chápe,
nejde tu o peľ
ale táto symbolika
života sa priamo týka.

Smädný po láske

Bežný deň v práci, ja sedím, čítam dáku knihu a čakám kým prídu zvedaví zákazníci obzerať si keramiku a obdivovať obchodík. Zvyčajne utrúsia poznámku typu " Máte tu krásne vecičky", alebo " prekrásny obchodík".  Zrazu vojde do obchodu celkom staručký pán s šibalským, potmehútskym úsmevom. Pozdraví ma hlasným pozdravom a hneď smeruje ku mne. Taktiež sem prišiel niečo obdivovať, nie však keramiku. Hoci mu na hlave čnejú vlasy farby kričiacej o múdrosti, mám pocit, že sa rozprávam s 20 ročným mladíkom. Rozpráva mi o tom, že sa mu stále páčia dievčatá... . " A či je to choroba?" spytuje sa. Rozprávame sa... a je to jeden z tých zvláštnych rozhovorov, kedy nechápem...len sa snažím prijať a pochopiť. A napriek tomu, že veľká časť jeho rečí je pre mňa neprijateľná a nepochopiteľná, začínam ho mať nejako zvláštne rada. A tak odchádza a ja premýšľam - hm škoda.... škoda, že doteraz nezistil čo je to vlastne láska....teda aspoň mám taký dojem.... a dojem odletel na papier a za chvíľu sa na papieri zračili slová a vety, aha....vlastne sú to verše......a nad veršami nadpis:

VENOVANÉ SMäDNÉMU PO LÁSKE

Milý úsmev, v očiach iskra
na svoj vek je riadny fešák
S maskou veľkého milovníka
mladé dievčatá pohľadom preniká...

Neverí už v lásku na 100 let
veď tuší, veľa už nestihne
život, ktorý stále beží vpred
raz sa skončí, viditeľné pominie.

Mladé dievča ešte verí v ideály lásky,
deň mu každá z nich osvieži, zabudne na vrásky.
Páčia sa mu, veď nečudo,
mladosť to je krása
chcel by sa do nej ponoriť
no v tom netkvie spása.

Ale vrásky plné života,
nasiakle skúsenosťou
a tvár prežiarená láskou ..
človeka, čo vzdal sa snov,
len pre jednu vec- aby mohol milovať
a aby bol milovaný
schopný všetko venovať.

Či môže byť dotyk rúk a spojenie úst láskou?
Hľadáte to, po čom Vaše srdce túži
a túlate sa s OTÁZKOU
Ale mladosť nezasýti,
to čo si múdrosť žiada
Vaša snaha márna je
a zdá sa Vám- ŽIVOT JE ZRADA.

Lebo hľadáte duše a nachádzate telá,
jasné... každé krásne je a každá z nich je skvelá,
ale láska spočíva len proste v tom mať rád
a nielen vo chvíli keď mi ponúka a ja chcem brať.
Ale milovať len preto, že chcem robiť šťastným
toho druhého aj keď ho NIJAKO nevlastním.

Čo poteší dievča?

Pohľad, úsmev, trocha nehy
bežať bosá, nemať brehy.
Cítiť sa trocha ľúbená,
bábätkám vyberať mená.
Môcť sa o niekoho starať,
byť požiadaná, nežiadať.
Mať právo občas na slzy,
či na slová: "mňa to mrzí".
Objímať, byť objímaná
a raz získať titul "MAMA"
Byť krásnou aj bez makeupu
z času na čas schmatnúť mapu
a utiecť za dobrodružstvom
obdivovať rieku, les, strom.
A pocítiť pohľad muža,
aj keď sčervenie jak ruža,
ako divé vlčie maky,
keď oblohou letia straky.
Byť chránená, cítiť silu
no občas aj slabosť milú.
Môcť ľúbiť úprimne, čisto,
vedieť pravdu, nemať hmlisto
... netopiť sa v pochybnosti,
či ju ten muž má rád dosti
no a celkom bez ostychu
občas zažiť romantiku.
(alebo aj stále:)))
The End ...  does not exist :D

Snívam

Snívam
v hlave biela hmla,
slnkom popretkávaná
Dýcham a pomaly vnikám,
do tajomstva ideálov
možno budem sklamaná
keď všetky sny mi prejdú hlavou
a pomaly odletia za hranicu fantázie
pred jej bránou stojím, klopem,
zimný dážď mi z tváre zmyje
vrásku krásnej predstavy
o láske a harmónii...
príchuť bielej zástavy- vraj sa mám vzdať ilúzií.

Nesnívaj, veď nevidíš?
svet je holá realita
v duši nekonečná tíš
a ty si v nej zvláštne skrytá.
Hluk sveta? Či duše raj?
dobre si to vyrátaj
Hluk duše? A či raj sveta?
zmysel má aj táto veta...

Že tej básni nerozumieš?
to nič...vlastne, ani ja.
Je však niečo viac, a tomu
rozumieme obaja

Že viac ako svet, ako sny, ako všetky fantázie,
ako pokoj, ako hukot, múdrosť encyklopédie
ako pravidlá pre šťastný život, čo aj tak uteká
je MILOVAŤ, ĽÚBIŤ, MAŤ RÁD a mať v úcte ČLOVEKA.

Počuť za zvuk

Počuť hlas človeka
a hovoriť zo srdca
počuť to čo nepovedal
čo povedať nedokáže
slová, ktoré uvidíš len vtedy
keď pýche zakážeš,
uzatvárať otvorenosť
uzamykať terasy
nahrávať si priamy prenos
zabúdať že človek si.

Počuť hlas, tú notu ktorá,
ústa nikdy neopustí
nezazneje
nevyletí
no jedna vec jasná je ti
že tam vnútri niekde je
tón stratenej nádeje...
slová čo sa boja sveta
jak nepriatia malé dieťa
ROZHODLI SA ostať stáť
bránia Ti však MILOVAŤ!

Milovať a ctiť

Muž miluje manželku
žena ctí si muža
a v záhrade za ich domom
kvitne biela ruža.

Viem, že túžil si jak chlapec
preskúmať svet celý
stať sa veľkým bojovníkom
či vodcom čo velí.
Robiť veci, činy veľké
zachraňovať svet
a objaviť v sebe silu
akej inde niet.
Odmalička v tebe drieme odvaha a sila
dobrodružnosť
ruka Božia do ♥ ju vryla
Viem, že ako malé dieťa netlačil si kočík
a ani ti, tak ako mne, nežiarili oči
keď si zbadal vo výklade ružovú bábiku
starať sa, hojdať, objímať
nemal si vo zvyku..
Svet ťa láka
mestá hory...a skryté poklady
napriek tomu ľúbiš žieňa
obaja ste mladí
Netušiac že obrúčka je symbol obety
spájajú sa odrazu dve odlišné svety
a stanú sa dvaja ľudia organizmom jedným
keď jeden druhého raní, trpia spolu, ver mi.

Chcel si dobíjať svet
s zrazu zisťuješ- doma kvet
vycestuješ, nepoleješ
zvädne- taký je svet.

V tom spočíva tvoja pravá
odvaha a sila
skrotiť líšku nie je ťažké
veď je taká milá
Je už ťahšie zodpovedným byť za toto puto
a nejde len o to, že druhému bude ľúto.
Že si získal? Že si skrotil? Že si spravil veľa?
ešte ste len na začiatku tej cesty do cieľa

A ten pocit krásny, ktorý nazývate láskou
je len semiačkom- malilinký predpoklad kláskov
ktoré, áno, môžu porásť
jak princova ruža..
Keď muž MILUJE manželku,
žena CTÍ si muža.

Táto básnička je inšpirovaná super článkom takže prihadzujem aj link a odporúčam každému aby si prečítal:) nech sa páči     http://ver.sk/i/nahlas/bonusy/milovat-a-ctit.pdf

Gentleman

Stojíš v dave, vodka v ruke
v hluku skáčeš na antuke
obzeráš sa dookola
ktorá z nich by dobrá bola
by si sa dnes zabavil
a nízke ego dobil.

A tak skáčeš po zemi...
v jej najhlbšom území
zakopal si meč aj koňa
vieš vravieť len " diky broňa"
zakopal si odvahu,
bojovnosť, česť, rozvahu..
princezné, čo za to stoja
vymenil za zbytky hnoja
zahodil si svoje sny,
stojíš tu...celkom prázdny.

Kdesi na okraji srdca
svieti horúci lúč slnca
ožiarujúc vrchy hôr
z tých najkrajších obrazov.
A vodka vo fľaši dusí,
len ich potrhané kusy,
stala sa zas víťazom,
dostala prednosť pred snom.

Študentská láska

Myslím na ňu keď v snoch blúdim
aj keď sa ráno prebudím.
Potom v škole na prednáške,
v autobuse je už veľmi ťažké
na ňu nemyslieť,
preto hneď v tej chvíli keď
autobus sa pristaví
ľud sa z neho vyvalí
každý študent s jasným cieľom
ako včelička za peľom
hore brehom friško beží
či je sucho a či sneží,
vibramy či štekličky,
botasky i lodičky
dlhé a či krátke vlasy,
či sú zlé či dobré časy.
Tou známou trajektóriou
nebežia za svojou milou...

prezradím vám touto vetou
že cez brány turniketov
tí nudní aj tí "senzi"
utekajú do VENZY! :)

Na Slavíne v jednu stredu

Básnička pre tri odvážne liečebáčky, členky našej výpravy : Magdalénku, Terku a Janku :)

Nad mestom sa Slavín výši
prednáška už skončila
energia dáka zvýši
"Ideme!", zavelila.
Na záchode v našej škole
vznikol nápad čarovný
sneh napadol, no ty vole
poďme sa prejsť, sme voľní.

(zatiaľ v hlave Megie prebiehalo toto:)
Cestou kúpim krovky dáke
a trolejbus uteká
pochybujem že si dáte
veď je pôst pána beka.

Na troch miestach sedíme si štyri
nie sme zázračné?
smejeme sa, okolie sa diví
no šak Blava né?

Všetky vieme kadiaľ vedie cesta
priamo za nosom
aspoň na chvíľu vypadnúť z mesta
utiecť pátosom.
Snehuliak nás na Slavíne víta,
všade záveje
"Nepôjdeme hore, Alžbetínka!
radšej galeje!"

Vyjdem hore a vravím si
tá krása, do kelu
kvôli troche snehu v bote
neuvidia Blavu bielu?

Malý chodníček nám vzniká rýchlo
raz, dva, tri
a už všetky štyri hore
ako sa patrí
tvárime sa akoby sme zdolali Tatry:)

Tak len toľko o prechádzke v popolcovú stredu
zohrievam sa na izbičke s čajom, dnes bez medu.

Večer

Večer
a čo viac?
svoje myšlienky spolu so šatami
do políc skrine ukladám
každú kam patrí
a niektoré do práčky
dva, tri
občas aj tisíc ak je treba
očistiť myseľ radami z neba.

Je tu večer
praješ si viac?
"si blázon" smeje sa mesiac
potrebuješ ma, ani nevieš ako
veď vždy keď pyžamom nahrádzaš sako
a hľadáš zmysel dňa ktorý strácaš
keď v retrospektíve
myšlienky máčas
DOKONANÉ JE!
toto vzácne dnes
kým príde zajtra
navštív snenia les.

Komplikovaný

Hľadáš zmysel
hľadáš cestu
hľadáš dôvod
aj nevestu

Celý život hľadáš čosi
čo sa má a čo sa nosí
túžiš niekam smerovať
milovaný milovať
občas mať občas len túžiť
radovať sa aj sa súžiť
kráčať niekedy len stáť
vzdávať sa i bojovať
nachádzať ale aj strácať
odchádzať a zas sa vracať.
Ísť priamo no inokedy
obkľukou
raz cukor hnedý
inokedy biela soľ
občas motýľ, občas moľ
letíš a potom zas padáš
smutno-šťastné básne skladáš
zdravý a tak trochu chorý
rovina, vzápätí hory

Nie si scénar napísaný
Si ČLOVEK komplikovaný
no nestresuj sa, buď kľudný
Ten hore tiež nie je nudný.

Vravíš: "Vážne? Žiadna sláva"
v kostole sedieť a vstávať
a počúvať smutné spevy
žiadny metal- soft či heavy.

Boh je ale niečo viac
vždy keď hľadím na mesiac
a snažím sa aspoň trochu
zachytiť tú krásu v oku
Keď sa zrodí malé dieťa
tie jeho oči hneď svietia
a cítim- má dar od Boha
v reči sa to "duša" volá
cítim...báť sa nemusím
lebo viem že TY tu si.

Dnes mi jedna blízka osoba poslala túto prekrásnu báseň. Je o tom čo to znamená byť s človekom:)

Byť s človekom

Byť s človekom,
ako keď hviezdy sprevádazjú mesiac v tmavej noci,
pozerať len okom
a pri tom zachytiť dôležitú skutočnosť hlboko v srdci.
Dotknúť sa svetla, objaviť cit,
vnárať do neznáma súčasný hit.
Byť s človekom a nebyť so sebou,
byť s ním, len pre nebo,
byť s človekom,
naveky od vekov.

Byť s človekom
a kam ma povedieš,
len krokom
nesmelým, ako keď spíš aj bdieš.
To sa mi sníva zas,
prejde ma ticho mráz,
že tento tvor živý,
je taký žiarivý.
Byť s človekom nie pre jeho zvuk,
byť s ním a v jeho láske zbaviť sa pút.

Byť s človekom
naplno bez brehov,
prúdiť a žblnkotať,
iskryť a ligotať,
sa kryštáľovo čistá,
byť prameňom a žiť si istá.
Byť s človekom
len tak ho milovať
na veky od vekov
a svoje srdce dať.


Byť s človekom,
tá túžba hlboko v nás,
na veky od vekov,
dotknúť sa krás,
byť s človekom
to sa mi stáva,
na veky od vekov,
ten pocit mávam.

Maličká

Pretože
stojí za to ostať stáť
nerozbehnúť sa
skamenieť
zamrznúť
pre niečo- ale len pre to
iným stránkam života, ponúknuť leto
a bežať
a lietať
a smiať sa
pamätať
že tam niekde v hĺbke vlastne čakáš

ale čo je čakanie?
keď pán čas nezastane
keď ponúka tak veľa
bežný deň i nedeľa
a keď veža princeznej
nie je sivá, ani malá
predstavuje celý svet
lúky, mestá, hory, bralá...
a princ nadobudne dojem,
"je už celkom slobodná"
zrazu pocíti zbytočnosť
"všetko čo chcela už má"

a vidíš ho - odchádza
a s ním mužnosť, mravná sila
tá o ktorej si tak snila
tá čo obdiv vyvoláva
lebo pred ňou si tak malá
tak príjemne maličká
žena, žienka...ženička.

Vykúpená láska

Hoci padla hlboko
Boh ju zdvihol k výšinám
ako anjela.

Niektorí ju považujú za príliš nadnesenú, iní vychvaľujú do neba aká je úžasná- knižka od Francine Riversovej- Vykúpená láska. Hej práve dnes som dočítala jej poslednú stranu a...

a nestačím sa diviť akú vlastne v skutočnosti majú knihy moc. Aj keď je táto kniha najmä o bezpodmienečnej odvážnej láske, ktorá vykúpi aj tú najupadlejšiu dušu, objavila som v nej aj správu o tom čo je ženskosť a čo mužnosť v ich najkrajšej, pôvodnej podstate. A aj keď obal je ladený tak, že chlap sa tejto knihy asi ani nedotkne, myslím že nie je celkom len pre ženy:) schválne zaujímal by ma názor nejakého muža, ktorý ju čítal. Podľa mňa je strhujúca.

a keď už hovoríme o bezpodmienečnosti, dobre mi tu zapadá moja modlitba spred pár dní:

Bezpodmienečná
Myslela som že milujem
že to robím dosť dobre
veď sa občas aj zľutujem
keď duša príliš žobre

ale zdá sa je to klam
potrebujem zámienky
keď chcem ľúbiť ako mám
začnem si klásť podmienky

Bože toto v tento večer
je verš mojou modlitbou
je riadok mojim prianím
túžba v duši volaním
že milovať by som chcela
bez podmienok duše, tela
bez klamlivej sympatie
aj cez priepasť apatie
napriek tomu že nevoláš o pomoc
keď cítim
že sa topíš žitím, lásku hľadáš
tváriš sa však sýtym
piesne o radosti skladáš
v srdci meč samoty vrytý...

Prosím si len odvahu
Pane ak Ťa sklamem
začnem odznova..zas tu
prosbou k Tebe
amen.

Zelená terapia

Na brehu rieky, na kameni takom
obmytom prameňmi, obrastenom machom
moja duša osamelá, rozrušená sedí
moje oko vlhké chladne na hladinu hľadí

Iba vŕba ovisnutá moje telo chráni
ona vetru severnému preniknúť sem bráni
voda vlhká, čistá svieža, moje nohy objíma
nie je to nič zvláštne, ale mňa to aj tak dojíma

Zelený mach smelo ďalej ten kameň obrastá
rana na srdci sa hojí, zostala len chrasta
ostala by som tu dlhšie, v bezpečí tej vŕby
svet za lesom je neistý a ľudia tak hrubí

Ostávajú na hladine, ako listy vŕby
a tak tam primrznú v zime
aj ich nesplnené sľuby

Ostala by som tu dlhšie spolu s vlhkým kameňom
obrástla by som však machom a splynula s prameňom
a tak nohy oslobodia sa z objatia prameňa
duša ľahučko zosadne bez rozlúčky z kameňa
moje oko, suché, od vody pohľad odvráti,

keď raz opäť zvlhne slzou, iste sa sem vrátim.

Začalo to!

-Začalo to zošitom. Ešte vtedy dávno keď som mala asi deväť. Jeho riadky zapĺňali detské básne, ktoré som ani neviem prečo začala písať- nič zvláštne. Ale prinieslo mi to radosť. A neskôr to potešilo aj druhých. Jednu si dokonca doteraz pamätám a veď celkom zo srandy..volala sa Oči :)

Všeobecne známe je, že oči sú iba dve
viac nám ani netreba, načo vidieť do neba?
možno je ten čo má tri, no je z inej planéty
ale my sme zo Zeme a viac očí nechceme  :D

-Začalo to jedným popoludním u saleziánok, kedy jedna veselá sestra doniesla korálky a učila nás robiť krásne kvietkované náramky. Očarilo ma to. Celý týždeň som sa nechcela venovať ničomu inému. Veď vždy som túžila mať veľa náušníc a šperkov a teraz som si ich dokázala vyrobiť sama. A prinieslo mi to radosť. A neskôr to prinieslo radosť aj druhým.

- Začalo to na domaši jedným večerom keď môj brat hral na gitare. Nič zvláštne- hrával často. Vtedy som však prišla k nemu a on mi ukázal ako môžem jedným prstom zahrať úvod piesne Nothing else matters:) A hej, zapáčilo sa mi to. A prinieslo mi to radosť. A potom po čase to potešilo aj druhých.

- Začalo to jednu tatranskú zimu na saleziánskom výlete na chate plesnivec. Bolo to asi dva roky pred maturitným ročníkom. Sedeli sme v kuchyni a sedela tam aj Katka, dcéra chatára. Práve čítala článok o škodlivých faktoroch, ktoré ovplyvňujú zdravý vývin dieťaťa počas vnútromaternicového vývinu. "Wau, to je zaujímavé, čo študuješ?"
-"Liečebnú pedagogiku," povedala.
"Liečebnú pedagogiku? A to je čo?"
....a potešilo ma to.... a dúfam že to raz poteší aj druhých.

- Začalo to ani neviem kedy.... ale najskôr ma navrhol a potom ma stvoril. A keď prácu dokončil zamiloval si ma. A jedného dňa som tú lásku pocítila... a naozaj ma to veľmi potešilo. A veľmi som chcela aby sa tešili aj druhí.

-Začalo to Vierkiným blogom. Prečítala som si niečo a bolo to super a veľmi ma to potešilo... a napadlo ma, že aj ja možno môžem potešiť druhých...
Pokračovalo to čajom u Janky, bol chutný a ja som jej prezradila že občas píšem básne a dáku som jej prečítala. A potešilo ju to. A poprosila ma či jej nepošlem aj ostatné.... A tak vznikol tento blog :)) teda pomaly bude vznikať.

Dúfam že sa aspoň jeden človek poteší :)

A inak...vierkin blog: http://vierkuska.blogspot.sk/    ... potešte sa:)