Snívam

Snívam
v hlave biela hmla,
slnkom popretkávaná
Dýcham a pomaly vnikám,
do tajomstva ideálov
možno budem sklamaná
keď všetky sny mi prejdú hlavou
a pomaly odletia za hranicu fantázie
pred jej bránou stojím, klopem,
zimný dážď mi z tváre zmyje
vrásku krásnej predstavy
o láske a harmónii...
príchuť bielej zástavy- vraj sa mám vzdať ilúzií.

Nesnívaj, veď nevidíš?
svet je holá realita
v duši nekonečná tíš
a ty si v nej zvláštne skrytá.
Hluk sveta? Či duše raj?
dobre si to vyrátaj
Hluk duše? A či raj sveta?
zmysel má aj táto veta...

Že tej básni nerozumieš?
to nič...vlastne, ani ja.
Je však niečo viac, a tomu
rozumieme obaja

Že viac ako svet, ako sny, ako všetky fantázie,
ako pokoj, ako hukot, múdrosť encyklopédie
ako pravidlá pre šťastný život, čo aj tak uteká
je MILOVAŤ, ĽÚBIŤ, MAŤ RÁD a mať v úcte ČLOVEKA.