To čo sme vyrozprávali
boli naše ideály
v nočnom šere kde nevidieť detail tváre, veci pravé
v pokoji, kde človek každý dobrým vie byť
život má však rôzne chvíle, pred pravdou sa nedá skryť... nebojme sa, uvidíme,
musíme ho skrátka žiť.
Čo máme sú ideály, cítime sa ako králi
teóriou zahltení, len skutkom sa dá svet meniť
a len zmenou samých seba, vytvoriť sa dá časť neba...
iba s Ockom je to možné a nestačia reči zbožné.
Veľa podôb láska nosí...a teraz nemyslím pocit,
ktorý prchá jak bublinky v kofole,
mizne ako mamin koláč keď pristane na stole,
mení sa tak často ako súčiastky do embečky
a zomiera-žije nanajvýš tak dlho ako škrečky...
ale myslím lásku pravú, trpezlivú, obetavú, dobrotivú a tak ďalej
jej kvet v sebe smelo zalej...modlitbami
v "Korinťanom"hľadaj viac, veď ľuďom nie je dobre samým.
