Čo poteší dievča?

Pohľad, úsmev, trocha nehy
bežať bosá, nemať brehy.
Cítiť sa trocha ľúbená,
bábätkám vyberať mená.
Môcť sa o niekoho starať,
byť požiadaná, nežiadať.
Mať právo občas na slzy,
či na slová: "mňa to mrzí".
Objímať, byť objímaná
a raz získať titul "MAMA"
Byť krásnou aj bez makeupu
z času na čas schmatnúť mapu
a utiecť za dobrodružstvom
obdivovať rieku, les, strom.
A pocítiť pohľad muža,
aj keď sčervenie jak ruža,
ako divé vlčie maky,
keď oblohou letia straky.
Byť chránená, cítiť silu
no občas aj slabosť milú.
Môcť ľúbiť úprimne, čisto,
vedieť pravdu, nemať hmlisto
... netopiť sa v pochybnosti,
či ju ten muž má rád dosti
no a celkom bez ostychu
občas zažiť romantiku.
(alebo aj stále:)))
The End ...  does not exist :D

Snívam

Snívam
v hlave biela hmla,
slnkom popretkávaná
Dýcham a pomaly vnikám,
do tajomstva ideálov
možno budem sklamaná
keď všetky sny mi prejdú hlavou
a pomaly odletia za hranicu fantázie
pred jej bránou stojím, klopem,
zimný dážď mi z tváre zmyje
vrásku krásnej predstavy
o láske a harmónii...
príchuť bielej zástavy- vraj sa mám vzdať ilúzií.

Nesnívaj, veď nevidíš?
svet je holá realita
v duši nekonečná tíš
a ty si v nej zvláštne skrytá.
Hluk sveta? Či duše raj?
dobre si to vyrátaj
Hluk duše? A či raj sveta?
zmysel má aj táto veta...

Že tej básni nerozumieš?
to nič...vlastne, ani ja.
Je však niečo viac, a tomu
rozumieme obaja

Že viac ako svet, ako sny, ako všetky fantázie,
ako pokoj, ako hukot, múdrosť encyklopédie
ako pravidlá pre šťastný život, čo aj tak uteká
je MILOVAŤ, ĽÚBIŤ, MAŤ RÁD a mať v úcte ČLOVEKA.

Počuť za zvuk

Počuť hlas človeka
a hovoriť zo srdca
počuť to čo nepovedal
čo povedať nedokáže
slová, ktoré uvidíš len vtedy
keď pýche zakážeš,
uzatvárať otvorenosť
uzamykať terasy
nahrávať si priamy prenos
zabúdať že človek si.

Počuť hlas, tú notu ktorá,
ústa nikdy neopustí
nezazneje
nevyletí
no jedna vec jasná je ti
že tam vnútri niekde je
tón stratenej nádeje...
slová čo sa boja sveta
jak nepriatia malé dieťa
ROZHODLI SA ostať stáť
bránia Ti však MILOVAŤ!