Básnička pre tri odvážne liečebáčky, členky našej výpravy : Magdalénku, Terku a Janku :)
Nad mestom sa Slavín výši
prednáška už skončila
energia dáka zvýši
"Ideme!", zavelila.
Na záchode v našej škole
vznikol nápad čarovný
sneh napadol, no ty vole
poďme sa prejsť, sme voľní.
(zatiaľ v hlave Megie prebiehalo toto:)
Cestou kúpim krovky dáke
a trolejbus uteká
pochybujem že si dáte
veď je pôst pána beka.
Na troch miestach sedíme si štyri
nie sme zázračné?
smejeme sa, okolie sa diví
no šak Blava né?
Všetky vieme kadiaľ vedie cesta
priamo za nosom
aspoň na chvíľu vypadnúť z mesta
utiecť pátosom.
Snehuliak nás na Slavíne víta,
všade záveje
"Nepôjdeme hore, Alžbetínka!
radšej galeje!"
Vyjdem hore a vravím si
tá krása, do kelu
kvôli troche snehu v bote
neuvidia Blavu bielu?
Malý chodníček nám vzniká rýchlo
raz, dva, tri
a už všetky štyri hore
ako sa patrí
tvárime sa akoby sme zdolali Tatry:)
Tak len toľko o prechádzke v popolcovú stredu
zohrievam sa na izbičke s čajom, dnes bez medu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára